Výlety do okoliaMiesta v okolí, ktoré stoja za návštevu

9 jamkové ihrisko, dĺžka 1966 metrov, zo žltých odpalísk. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ihrisko nie je náročné. Pomerne veľké prevýšenia, blízkosť vodných prekážok a relatívne malé gríny však z neho robia výzvu aj pre mnohých pokročilých hráčov.

Čierňanský rybník Košiare vznikol zahataním potoka Čierňanka v katastri Rajca. Je to komplex biotopov zahŕňajúcich vlastnú vodnú nádrž, mezofilnú lúku, občas pasené terasy na mieste bývalých polí a borovicový lesík. Významná lokalita vodného vtáctva, motýĺov, vyskytujú sa tu ohrozené druhy rastlín. Vodná nádrž s plochou 9,3 hektára je športovým rybárskym revírom. V pozadí vidieť Kľak.

Lietava patrí k najrozsiahlejším zrúcaninám na Slovensku. Za viac ako sedem storočí svojej existencie prešla dlhým stavebným vývojom ukončeným renesančnou prestavbou. Posledných dvestopäťdesiat rokov je opustená a jej stav je alarmujúci. Základ hradu tvorila hranolová veža (dnes zachovalá do výšky 14. metrov so silne narušenou korunou muriva). Vo východnom smere bol k veži pristavený palác ukončený kaplnkou. Dodnes nesú jeho múry architektonické detaily. Stav palácových múrov je kritický (vzniká značný odklon z vnútornej osy),a štúdia na ich záchranu je v rozpracovanom štádiu. Západným smerom od veže sa nachádza piata brána hradu (má značne poškodený plášť muriva a množstvo kavern narušujúcich jej stabilitu) a ďalej na západ stojí ďalšie obytné budovy a palác. Na severovýchodnej strane od vnútorného hradu je predhradie ukončené podkovovitou vežou a valcovou delovou baštou( plášť muriva v kritickom stave). Rovnobežne s prvým predhradím sa tiahne druhé predhradie ukončené vstupnou bránou (v podobnom stave ako piata brána).

Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. stor. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnila i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska. 

Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, vežu opevnili a vystavali jadnotraktový palác. Najväčšie stavebné úpravy zaznamenal v rokoch 1487 - 1798, keď bol majetkom rodu Suoogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. V 18. storočí, keď zámok už úplne stratil funkciu pevnosti, postavili na zvyškoch opevnenia barokovo - klasicistický kaštieľ.

V roku 1798 prešiel Budatínsky zámok do majetku rodu Čákyovcov, ktorým patril až do roku 1945. Postihli ho aj revolučné udalosti rokov 1848 - 1849, keď 10. januára 1849 takmer úplne vyhorel a odvtedy dlhší čas chátral.

Celkovú obnovu zámku začali jeho majitelia až v rokoch 1920 - 1922. Po odstránení rumovísk časti barokového paláca dostavali juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a zámok dostal dnešnú podobu

Táto rázovitá, malebná podhorská obec leží na samom konci okresu Žilina a predstavuje hraničné územie okresu. Okrem žilinského okresu sa tu stretávajú okresy Prievidza, Považská Bystrica a Ilava. Znamená taktiež najvyššie položenú obec v okrese, s nadmorskou výškou 655 m n.m. Naviac, dedinka leží takmer pri prameni rieky Rajčianka, ktorá vytvára akúsi hlavnú os Rajeckej doliny. 

Ide o Čičmiansku dolinu, zníženinu, ktorá priamo nadväzuje na juhovýchodný záver pomerne rozsiahlej Rajeckej doliny. Po nedávnom novom cirkevno-administratívnom členení patrí obec nie do novozaloženej Žilinskej diecézy, ale ostala v Nitrianskej. Na rozdiel od faktu, že obec leží v okrese Žilina

Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako symbol feudálnej moci na strednom Považí. Aj keď je už tri storočia ruinou, jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. stor., ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Výslov-ný písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochá-dza až z roku 1384, keď sa spomína pod názvom "comitatus castri Strechyn". Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.

Výsledky historicko - architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho čiastočnú rekonštrukciu a konzerváciu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie. V roku 1994 boli dokončené hlavné práce a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.